Banská Bystrica sa v sobotu 15. augusta 2026 opäť stala miestom veľkolepého stretnutia milovníkov folklóru. Deviaty ročník Slovenského dňa kroja priniesol do centra mesta viac ako 1 500 účinkujúcich, desiatky folklórnych súborov, tradičné remeslá, krojovaný sprievod aj slávnostný galavečer.
Celodenný program sa odohrával na Námestí SNP a pri Barbakane. Od dopoludňajších hodín sa na pódiách striedali detské, mládežnícke i seniorské folklórne kolektívy z rôznych regiónov Slovenska. Zastúpenie mali Liptov, Horehronie, Podpoľanie, Záhorie, Tekov, Šariš, Abov, Považie aj ďalšie oblasti.
Program otvorila spevácka skupina Šurianka. Postupne sa predstavili napríklad DFS Ďumbier, DFS Kolíska, DFS Hučava, FSK Štrbän, Krnohári z Brezna, ŽSS Borovô, Stankovanka, Maguranka, Čeladania, Senior klub Opoj, Podpoľanček, Studnička, Ratolesť, Krivín, Lužňan, Tepličan, Praslica, Ezdečan, Olšava, Váh, Lastovienka či Mužáci z Lábu.
Silným bodom programu bolo vystúpenie Folklórneho súboru Šarišan. V závere dennej časti sa predstavil aj profesionálny Poddukelský umelecký ľudový súbor PUĽS.
Slovenský deň kroja opäť ukázal, že slovenské tradície a kultúra presahujú hranice našej krajiny. Do Banskej Bystrice pricestovali aj folkloristi zo zahraničia.
Predstavil sa folklórny spolok Furmička z Maďarska, ženský spevácky súbor Kovačica zo Srbska a približne štyridsaťčlenný folklórny súbor Lioara z rumunskej Oradei. Ich účasť pripomenula, že slovenský jazyk, piesne, tance a zvyky zostávajú živé aj v komunitách vzdialených stovky kilometrov od Slovenska.
Návštevníci mohli počas celého dňa spoznávať aj prácu ľudových remeselníkov. Nechýbali ukážky keramiky, drotárstva, rezbárstva, tokárstva, košikárstva, tkáčstva, vyšívania, čipkárstva, šperkárstva ani výroby píšťal a fujár.
Každý ročník Slovenského dňa kroja nesie vlastnú ústrednú tému. V roku 2026 ňou bola práca – každodenná, často náročná činnosť našich predkov, ktorá sa prirodzene premietala do ľudových piesní, tancov, zvykov i remesiel.
Podujatie pripomenulo, koľko zručnosti a trpezlivosti sa ukrýva za každou výšivkou, krojom či remeselným výrobkom. Rovnako poukázalo na generácie ľudí, vďaka ktorým sa tradičné piesne, tance a obyčaje zachovali až do dnešných dní.
Práve spojenie najmenších tanečníkov so skúsenými folkloristami a seniormi bolo dôkazom, že folklór nie je uzavretou kapitolou minulosti. Zostáva živý, pokiaľ ho má kto spievať, tancovať, nosiť a odovzdávať ďalej.
Súčasťou podujatia bola aj oslava troch významných jubileí. Folklórny súbor Očovan si pripomenul 90 rokov pôsobenia a Detský folklórny súbor Prvosienka oslávil 45. výročie svojho vzniku.
Osobné jubileum patrilo režisérovi a choreografovi Jaroslavovi Moravčíkovi, ktorý oslávil 65. narodeniny a zároveň 50 rokov pôsobenia na folklórnej scéne.
Jubilanti si prevzali špeciálne ocenenia Slovenský deň kroja, ktoré pri tejto príležitosti vytvoril slovenský sklár a dizajnér Achilleas Sdoukos. V závere denného programu zazneli aj Moravčíkove choreografie v podaní FS Šarišan a PUĽS.
Keďže sa podujatie konalo na sviatok Nanebovzatia Panny Márie, jeho súčasťou bola aj slávnostná svätá omša v Kostole Nanebovzatia Panny Márie na Námestí Štefana Moyzesa. Po nej sa folkloristi vydali v procesii smerom k hlavnému pódiu, kde program pokračoval požehnaním a spoločnou piesňou.
Jeden z vizuálne najsilnejších okamihov celého dňa prišiel podvečer. O 18.30 hod. sa ulicami historického centra vydal veľký krojovaný sprievod. V jednom prúde sa spojili deti, dospelí, seniori, tanečníci, speváci, muzikanti aj nositelia autentických regionálnych krojov.
Ulice Banskej Bystrice sa tak na chvíľu premenili na pestrú prehliadku slovenských regiónov. Vedľa seba bolo možné vidieť kroje z Liptova, Podpoľania, Horehronia, Tekova, Záhoria, Šariša, Abova či Považia.
Vyvrcholením Slovenského dňa kroja bol slávnostný galavečer, ktorý od 20.30 hod. odvysielala v priamom prenose Jednotka. Režisérom a choreografom programu bol Jaroslav Moravčík a moderátorkou Simona Simanová.
Večerný program sledovalo 176-tisíc televíznych divákov. Vo svojom vysielacom čase sa stal najsledovanejším programom na slovenskom televíznom trhu. Informoval o tom Ženský web.
Deviaty ročník Slovenského dňa kroja ukázal Slovensko v celej jeho regionálnej rozmanitosti. Do Banskej Bystrice nepriniesol iba nádherné kroje, hudbu a tanec, ale predovšetkým príbehy rodín, obcí a generácií, ktoré naše kultúrne dedičstvo chránia a rozvíjajú.
Slovenský deň kroja tak opäť naplnil svoje hlavné poslanie – prostredníctvom folklóru ľudí spájať, nie rozdeľovať.
Zdroj: Ženský web, redakcia, Foto: Branislav Miadok